Pri práci s drevom, či už pri výrobe nábytku, remeselných diel alebo konštrukcií, je výber správneho druhu dreva kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim výsledný produkt. Miestne dreviny, ľahko dostupné a známe svojimi vlastnosťami, sú a budú základom tohto procesu.
V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najbežnejších druhov miestneho masívneho dreva, priblížime si ich jedinečné charakteristiky a aplikácie v rôznych odvetviach remesiel a konštrukcií.
Od tradične obľúbených drevín až po menej používané, popíšeme ich vlastnosti a využitie, čím veríme pomôžeme tým, ktorí sa zaujímajú o prácu s drevenými materiálmi.
Pri masívnom dreve treba vždy pamätať na to, že ide o živý materiál. Známi konsenzus o vlastnostiach a charakteristike, je do istej miery variabilný. Totiž, nie je strom ako strom. Masívne drevo si vyžaduje cit a skúsenosť. Preto parafrázujeme známe porekadlo na: “dvakrát čítaj a raz rež”.
Smrek
Smrekové drevo sa vyznačuje krémovo-bielym až hnedastým odtieňom, s výraznými letokruhmi. Na rezoch je ľahko rozpoznať jasné farby jarného a letného rastového obdobia dreva. Jadro dreva zvyčajne nie je farebne odlíšené, no v prípade tmavších zahnednutí (najmä blízko pôdy) sa môže jednať o vadu alebo počiatočnú hnilobu. Napriek svojej mäkkosti je smrekové drevo odolné, relatívne pevné a pružné. Medzi ihličnanmi je smrek najznámejší a najčastejšie používaný.
Smrekové drevo je známe svojou všestrannosťou a použitím vo viacerých odvetviach. Je jednou z najbežnejšie používaných drevín vo svete, predovšetkým v oblasti stavebníctva a výroby nábytku. Jeho relatívne nízka cena a dostupnosť prispeli k tomu, že sa stal preferovanou voľbou pre rôzne projekty.
Smrek je tiež známy svojou schopnosťou dobre sa spracovávať, čo ho robí obľúbeným materiálom pre domáce remeslá a stavebné práce. Je to všestranne využiteľné drevo, ktoré sa využíva na výrobu nábytku, podláh, panelov a konštrukcií.
Borovica
Drevo borovice je mäkké a krehké, menej odolné než smrek. Jeho biela časť sa pohybuje od krémovej až po okrovú, pričom jadro je oranžovo-hnedé až do hrdzava. Letokruhy sú výrazné. Biela časť dreva môže trpieť charakteristickým šedo-modrým sfarbením, ktoré sa považuje za estetickú chybu ale neuberá jeho vlastnostiam.
Pre svoju odolnosť sa borovicové drevo dodnes často využíva na výrobu okien a dverí, vrátane rámov. Borovica horšie prijíma farby a nátery než smrek, a jej jadro sa tiež obtiažne lepí. Pri obrábaní a brúsení borovicového dreva sa môže vyskytnúť problém so silným zanášaním nástrojov a brusiva.
Borovicové drevo obsahuje prírodné oleje, ktoré mu poskytujú prirodzenú odolnosť voči hmyzu a hnilobe. Má charakteristickú arómu, ktorá je príjemná a upokojujúca. Táto vôňa sa uvoľňuje najmä pri spracovaní dreva, no prispieva aj k priaznivému prostrediu vo vnútorných priestoroch, kde sa nachádza borovicový nábytok alebo podlahy.
V japonskej kultúre je borovicové drevo považované za symbol silnej vôle a vytrvalosti. Preto sa tu často používa na výrobu tradičného japonského nábytku a architektonických prvkov.
Je tiež známe svojou schopnosťou zlepšiť akustiku v miestnostiach. Jeho porézna štruktúra zlepšuje kvalitu zvuku vo vnútorných priestoroch, kde sa používa ako podlaha alebo panely na stenu.
Masívne drevo pred spracovaním
Smrekovec
Drevo smrekovca opadavého je stredne tvrdé, tvrdšie ako drevo smreku alebo borovice, a je pevné a odolné. Biela časť je svetlo žltohnedá, zatiaľ čo jadro dreva má odtieň od okrovej po červenohnedú. Pri kontakte so vzduchom a vlhkosťou tmavne. Jeho textúra, vyjadrená hustotou ročných kruhov, je hrubšia ako u smreka a vyniká krásou mnohých drobných sukov.
Je vhodný na obrábanie, menej zanáša nástroje než borovica a lepšie prijíma lepidlá a nátery. Už od nepamäti sa smrekovec používa na výrobu masívneho nábytku, schodov, zábradlí, obkladov a iných podobných konštrukčných prvkov.
Jeho schopnosť odolávať vlhkosti a hnilobe ho robí ideálnym materiálom pre vonkajšie konštrukcie a exteriérový nábytok. Napríklad na pre výrobu terasových dosiek, plotov, záhradných altánkov a iných vonkajších štruktúr.
Celkovo je smrekovcoví nábytok nielen praktický a trvanlivý, ale aj steticky príťažlivý.
Agát
Od hnedo-bielej farby sa postupne mení na žlto-zeleno-hnedú farbu, s rôznorodou, často zaujímavou kresbou. Letokruhy sú jasne viditeľné. Agátové drevo je ťažké, extrémne tvrdé, veľmi pružné a odolné. Má výbornú odolnosť voči vlhkosti a poveternostným podmienkam. Je relatívne náchylné na deformácie a trhliny pri rýchlom sušení, ale je ideálne pre silne namáhané konštrukčné prvky, ako sú napríklad násady, poriská a rukoväte.
Jeho odolnosť je skvelá aj bez ošetrenia nátermi. Záhradkárov poteší možnosť použiť ho na veľmi trvanlivé záhradné koly. Aktuálne sa využíva napríklad na výrobu detských ihrísk a iných exteriérových prvkov.
Zaujímavým aspektom agátového dreva je jeho kultúrna a historická hodnota. V minulosti bolo agátové drevo často považované za luxusný materiál a bolo používané na výrobu náročných a elegantných nábytkových kusov, ako aj na výrobu umeleckých diel a dekoratívnych prvkov. Dodnes je agátové drevo cenené nielen pre svoje fyzikálne vlastnosti, ale aj pre svoju esteticku a symboliku.
Dub
Po dubovom dreve je odpradávna veľký dopyt. Má bledú relatívne úzku a svetlohnedú bel, a široké jadro s rovnomerne hnedým sfarbením. Základné charakteristiky dubového dreva zahŕňajú jeho tvrdosť, pevnosť, pružnosť a dlhú životnosť. Dubové drevo je medzi našimi pôvodnými drevinami najodolnejšie voči poveternostným podmienkam a zmene vlhkosti.
Používalo sa na výrobu pilótov pre mosty a lávky, sudov a mlynských kolies, a je obľúbené v nábytkárstve už po celé storočia. Dubové drevo je používané nielen v masívnej podobe, ale aj na výrobu tenkých rezaných dyh. Rezbári a sochári dlhú dobu pracujú s dubom, pretože je možné ho rezať naprieč vláknom aj s dlátami. Dobre sa lepí a ďalej upravuje.
Vlastnosti dubového dreva ho robia vhodným pre výrobu nábytku a podlahových krytín, ktoré musia odolávať dennému používaniu a preťaženiu.
Zaujímavosťou je, že má tendenciu získavať na kráse s vekom. Jeho charakteristická patina a textúra sa vyvíjajú časom, čo robí dubový nábytok a podlahy ešte atraktívnejšími a osobitými.
Dubové drevo je veľmi flexibilné v použití a ľahko sa kombinuje s inými materiálmi. Môže sa použiť ako samostatný prvok alebo ako súčasť zložitejších dizajnových konceptov, čo dáva tvorcom a dizajnérom voľnosť pri tvorbe ich projektov.
Okrem praktického využitia má dubové drevo aj symbolický význam. V mnohých kultúrach je dub vďaka jeho vlastnostiam právom považovaný za symbol sily, vytrvalosti a stability.
Jaseň
Mladý jaseň má relatívne širokú bel, ktorá sa u starších exemplárov zužuje. Jeho farba je krémovo biela až mliečne biela, pri niektorých jedincoch je dokonca svetlejšia ako javor a občas môže byť mierne ružovkastá. Jadro je často nepravidelne ohraničené a má tmavo hnedú farbu. Výrazné letokruhy vytvárajú na dreve jaseňa krásnu kresbu, ktorá dáva starému nábytku zlatistý lesk. Šikmo rezané plátky sa v minulosti často používali na vykladanie.
Drevené obklady, dosky alebo dyhy sú veľmi populárne tam, kde sa vytvára kontrast medzi jadrom a bielou farbou alebo na miestach spojenia rôznych častí dreva. Jaseň sa ľahko spracováva, dá sa obrábať aj leštiť. Jeho drevo je pevné, tvrdé a odolné voči opotrebeniu a poškodeniu. Medzi našimi drevinami patrí k najpružnejším.
Jeho tvrdosť a húževnatosť ho robia ideálnym materiálom pre výrobu náročných konštrukčných prvkov, ako sú napríklad nábytok, podlahy alebo schody. Táto odolnosť mu umožňuje odolať mechanickému zaťaženiu, čo ho robí obľúbenou voľbou pre športové a rekreačné vybavenie. Preto sa často používa na výrobu lyží, saní, lukov, madiel a hokejok, a dodnes sa z neho vyrába telocvičné náradie.
Jaseňové drevo má tiež výborné akustické vlastnosti. Jeho štruktúra a hustota mu umožňujú absorbovať zvuk a znižovať ozvenu, takže sa používa ako materiál pre výrobu hudobných nástrojov a ozvučovacích systémov.
Masívne drevo pri sušení
Orech
Orechové drevo je mimoriadne obľúbené a cenené. Jeho bel má šedo-bielu farbu, niekedy s výraznými žltými škvrnami blízko lyka. Jadro je variabilné, hodnotné je najmä tmavo hnedé, často s čiernym obklopením. Či bude mať orech svoje typické jadro a jeho pomer k šírke, nie je ovplyvnený len vekom. Jeho farba závisí aj od pôdnych podmienok.
Drevo je tvrdé a pevné, čo mu dodáva relatívnu trvanlivosť, najmä vďaka obsahu trieslovín. Je ľahko spracovateľné a vhodné na rôzne techniky obrábania, ohýbanie, sústruženie či rezanie dlátami. Už dlhé roky sa používa na výrobu dyhovaného nábytku a na vykladanie povrchov (intarzie).
Máva bohatú a krásnu textúru, ktorá mu dodáva jedinečný vzhľad. Táto estetická hodnota orechového dreva ho robí obľúbeným materiálom pre výrobu luxusného nábytku a dekoratívnych prvkov.
Mimo svoju estetickú príťažlivosť má orechové drevo aj praktické vlastnosti. Je veľmi odolné a pevné, čo ho robí vhodným pre použitie vo všetkých druhoch nábytku. Jeho trvanlivosť a schopnosť odolať opotrebeniu ho robia ideálnym pre domáce aj komerčné prostredia.
Celkovo je orechové drevo jedným z najcennejších a najviac využívaných drevín vo svete. Kombinácia estetických, praktických a akustických vlastností, ho robia neoceniteľným pre remeselníkov aj umeleckých tvorcov.
Hrab
Hrabové drevo je najtvrdším z našich pôvodných druhov dreva. Môžu sa s ním porovnávať iba niektoré dreviny, ako sú agát a javor poľný. Jeho drevo je husté a má rovnomernú šedo-bielu až hnedo-bielu farbu. Farebné zmeny sa môžu vyskytovať najmä u starších kusov okolo drene.
Po vyschnutí sa drevo hrabu stáva veľmi stabilným. Je dobrým prijímateľom lepidla a moridiel a má matný povrch. Kvôli svojej tmavej farbe bol hrab často používaný ako náhrada za eben. V minulosti sa využíval na výrobu rôznych predmetov, ako sú čapy, palice, skrutky, kliny, hoblíky, rukoväte a podobne, a tento trend pokračuje aj v súčasnosti.
Vzhľadom na jeho tvrdosť a hrabové drevo ťažšie opracúva. Je húževnaté a ťažké, dobre sa ohýba. No treba si dať záležať pri jeho sušení. Suší sa horšie, ľahko praská najmä pri rýchlom sušení.
Buk
Bukové drevo je jedným z najznámejších druhov listnatého dreva. Je charakteristické svojou tvrdosťou, menšou pružnosťou a relatívnou pevnosťou. Jeho farba sa pohybuje od svetlohnedej až po ružovkastú, a keď je vystavené pareniu, získava tmavšiu charakteristickú farbu. Bukové drevo má homogénnu a hustú štruktúru. Je často používané v nábytkárstve, pre výrobu ohýbaného nábytku a na výrobu dýh.
Je pomerne stabilné a odolné voči deformáciám. Má tendenciu minimálne sa krútiť, ohýbať alebo trhať, čo ho robí vhodným pre výrobu precíznych konštrukčných prvkov a náročných detailov nábytku.
Ďalšou výhodou bukového dreva je jeho schopnosť absorbovať farbu a povrchové úpravy. To znamená, že je ideálnym kandidátom pre rôzne finálne úpravy a lepenie. Táto schopnosť umožňuje vytvoriť širokú škálu estetických výsledkov, čo robí bukové drevo obľúbeným materiálom pre dizajnérov aj remeselníkov.
Brest
Brestové drevo patrí medzi ťažké a tvrdé druhy dreva. Je tvrdý a pevný a nie je ľahké ho opracovávať, s výnimkou úpravy ohýbaním. Existujú tri rôzne druhy brestu. Rozdiel je vidieť vo farbe drieňového dreva, ktorá je od červeno-hnedej, cez svetlohnedú, rubínovo-červenú, až po svetlo-hnedo-sivú. Belové a jadrové drevo sú od seba oddelené svetlými pruhmi. Všetky druhy brestu majú typickú, mimoriadne živú kresbu dreva.
Keďže brestové drevo sa rado trhá a deformuje, musí sa pred opracovaním dôkladne vysušiť. Pri finálnej úprave a zušľachťovaní povrchu nie sú známe žiadne problémy.
Drevo brestu je jedným z najkrajších drevín. Používa sa na výrobu nábytku, parkiet a dýh, obkladov stien a stropov. Pre svoj dekoratívny vzhľad sa používa na ozdobné predmety i na stavbu hudobných nástrojov. Vďaka ručnej výrobe môžu vzniknúť originálne unikáty.
Javor
Javorové drevo je jedným z najjasnejších druhov dreva, s farbou sa pohybujúcou od smotanovo slonovinovo bielej po krémovú. Občas sa môžu objaviť zelené alebo čierno-hnedé pruhy a škvrny okolo drene alebo hrčí. V niektorých prípadoch sa môže vytvoriť široká, tmavá, nepravidelne ohraničená dreň. Jadro môže mať odlišnú farebnú štruktúru.
Javorové drevo je tvrdé a má lesklý povrch. Je ľahko spracovateľné, dá sa sústružiť a farebne upraviť, a bez problémov prijíma lepidlo. Často sa ešte dodatočne bieli peroxidom a čpavkom. Vďaka svojmu kontrastu sa často využíva v nábytkárstve, v dyhách aj v masívnej podobe.
Navyše, javorové drevo má aj výborné akustické vlastnosti. Jeho hustá a pevná štruktúra umožňuje absorbovať zvuk a redukovať ozvenu, čo ho robí vhodným materiálom pre výrobu hudobných nástrojov.
Breza
Drevo brezy sa vyznačuje svetlo smotanovo bielou farbou, ktorá niekedy môže mať šedivý, hnedastý alebo ružovkastý nádych, a nevykazuje žiaden lesk. Jeho štruktúra je rovnomerne hustá a drevo je stredne tvrdé a pevné, s dobrými vlastnosťami ohýbania. Pri reze dreva za surova sa lepšie spracováva, čo je oveľa efektívnejšie než po vyschnutí.
Brezové drevo má však obmedzenú odolnosť voči poveternostným vplyvom a je náchylné na hnilobu a plesne. Pri sušení na vzduchu sa drevo brezy zvykne preschnúť bez prasknutia na obvode aj v guľatine do priemeru približne 15 cm, čo ho robí obľúbeným medzi sústružníkmi. Dodnes sa z neho vyrábajú rôzne výrobky ako korbely, vázy, svietniky, koreničky alebo soľničky.
Drevo brezy sa dobre farbí a prijíma lepidlo, a silné kmene sa často spracovávajú aj na dyhy. V obľube ho majú aj rezbári.
Brezové drevo je známe svojou jemnou textúrou a jedinečnou vôňou, ktorá sa uvoľňuje pri práci s ním. Stretnúť sa môžete aj s brezovou preglejkou.
Lipa
Lipové drevo je sfarbené od smotanového po žltý alebo šedo-biely odtieň. Je relatívne odolné, avšak mäkké, a má stredne hustú štruktúru. Jeho trvanlivosť je obmedzená a je potrebné ho chrániť pred poškodením od červotoča. Po dôkladnom vysušení sa nekazí a len málo sa deformuje.
Má dobré vlastnosti vzhľadom na prijímanie lepidla, farbenie a morenie. Je možné ho ľahko a čisto rezať dlátami, dokonca aj cez vlákna. Lipové drevo je preto neoceniteľným materiálom pre rezbárov.
Lipové drevo sa nekriví a dodnes sa používa na výrobu rezonančných dosiek a klávesov na klavíri. Jednoduchosť spracovania a dobré zvukové vlastnosti robia lipové drevo populárnym aj pre elektrické gitary, telá basgitár a pre dychové nástroje, ako sú flauty.
Je náchylné k vlnitosti a na dosiahnutie hladkého povrchu je potrebné používať ostré nástroje s tenkým ostrím. Lipové drevo je ľahké na opracovanie a často sa používa pri sústružení, spomínanej rezbárčine, no aj na výrobu nábytku.
Jelša
Drevo jelše má odtiene žltej farby, niekedy s nádychom ružovej až šedo-oranžovej. Jeho štruktúra je pomerne rovnomerná, chýbajú mu výrazné letokruhy a farebne výrazné jadro. Jelšové drevo je mäkké, ale zároveň aj pevné, ľahko sa štiepa a dá sa rezať dlátami aj proti vláknam. Schopnosť prijímať lepidlo je u neho dobrá.
V oblasti rezbárstva patrí medzi “mäkké” druhy dreva, hneď po lipovom je jedným z najobľúbenejších. Podobne ako lipové drevo, aj jelšové je potrebné chrániť pred napadnutím červotočom.
Okrem toho sa jelšové drevo používa aj na výrobu rôznych remeselných výrobkov a umeleckých diel. Vzhľadom na jeho mäkkosť a relatívnu ľahkosť sa môže používať na výrobu konštrukcií, ktoré nevyžadujú vysokú pevnosť, ako sú vnútorné steny, stropy, obklady a dekoratívne prvky. Tu vynikne jeho prirodzená krása a jemná textúra.
Jelša môže byť využitá na dosiahnutie hrčovitého a rustikálneho vzhľadu, doplneného o príjemné farby
Topoľ
Drevo topoľa je mäkké, málo husté, s obmedzenou pevnosťou a tendenciou ku chlpatosti pri reze. Jeho nízka hmotnosť uľahčuje manipuláciu, a je schopné prijímať rôzne typy lepidiel. Často sa využíva na výrobu tenkých vrstiev, používaných ako medzivrstva dyhy a základného materiálu. Dobre vysušené topoľové drevo sa môže použiť na obkladanie suchých sáun, pretože neuvoľňuje živicu.
Z hľadiska pevnosti a odolnosti je málo odolný a je náchylný na napadnutie hmyzom. Nie je veľmi odolný voči hnilobe a vlhkosti, a preto nie je vhodný na vonkajšie použitie.
S drevom sa ľahko pracuje, ľahko sa reže a rovnako ľahko sa lepí a upravuje, hoci hobľovanie bežnými frézami môže viesť k neostrým povrchom (treba ostré nástroje).
Dodatočné sušenie môže spôsobiť deformáciu dreva. Topoľ môže byť morený, ale výsledky sú vo všeobecnosti nejednotné, no po vydarenej úprave vyzerá prémiovo.
Čerešňa
Drevo z čerešne je tvrdé, odolné a pružné, s výraznými letokruhmi. Biela časť dreva je úzka a má odtiene smotanovej, ružovej až žltej farby, pričom jadro je červenohnedé a postupom času na vzduchu tmavne a získava červený nádych. Jadro je veľmi dobre odolné voči hnilobe a rozkladu.
Drevo z čerešne sa často vyznačuje miernym leskom a je vhodné na rôzne sústružnícke a stolárske práce. Hoci je ťažké ho rezať proti vláknam, vyznačuje sa dobrou opracovateľnosťou. Je známe tým, že sa môže rúcať a meniť svoje rozmery, preto je dôležité ho sušiť pomaly a dôkladne. Čerešňové drevo sa často využíva v nábytkárstve na výrobu krájaných dýh, masívnych dosiek a iných výrobkov, ktoré sú charakteristické svojou výraznou kresbou.
Nie je nezvyčajné nájsť rôzne kontrasty kresby v rovnakom kuse nábytku z masívneho čerešňového dreva. Ide o nábytok ktorý je vysoko cenený, vzhľadom na jeho estetické a fyzikálne vlastnosti.
Slivka
Drevo zo slivky je kompaktné, vyvážené a mimoriadne tvrdé. Jeho použitie je vzhľadom na vzrast obmedzené na menšie kusy, ktoré je však potrebné sušiť pomaly a so zaťažením. Biela časť dreva je úzka, často s odtieňmi žltej alebo sivej farby, pričom jadro môže mať ružový až červenohnedý nádych.
Je možné dobre ho obrábať a rezať, čo ho robí obľúbeným materiálom nielen pre nábytok, ale aj pre umelecké remeslá. Drevo zo slivky nájdeme v dielňach šperkárov, reštaurátorov a výrobcov luxusného nábytku, kde môže slúžiť nielen ako funkčný prvok, ale aj ako dekoratívna ozdoba.
Jeho jemná textúra a krásna farebná variabilita poskytujú jedinečný vzhľad v konečných výrobkoch. Patrí k najelegantnejším drevinám vôbec, nakoľko aj na malej ploche ponúka bohatú paletu kresby.
Zdroj: Martin Patřičný: Pracujeme se dřevem, Cosmopolis, 2017
